Listopad 2012

Môj prvý banner

30. listopadu 2012 v 18:02 | Lilana |  Bannerky

Tak skúsila som spravit banner Rozpačitý.


Lekcia 2 ( pozdravy, situácie, frázy)

30. listopadu 2012 v 16:58 | Lilana


Klikni na obrazok pre zvečšenie!!!


Lekcia 1 ( Ja som..., ?, !, To je....)

28. listopadu 2012 v 16:52 | Lilana

Lekcia 1 - stavba vety Desu ("to je")

Najjednoduchšia veta v japončine je "... Desu" štruktúra. "Desu" sa vyslovuje [dess] hláska u sa potláča. Jednoducho preložené "Desu" znamená "to je", "tamto sú" alebo "som".

Pozor: V japončine: mačka = neko, pes = inu

Neko desu. - To je mačka. (alebo Tamto sú mačky.)
Inu desu. - To je pes. alebo Tamto sú psy.

Jan desu. - Ja som Ján. ( v dlhších ukážkach vám ukážem ako sa predstaviť s viacerými spôsobmi )

Pozor: V japončine nie je rozdiel medzi tvarom množného a jednotného čísla.

Úvod k japonskej gramatike

27. listopadu 2012 v 14:56 | Lilana
Tento článok je v niekoľkých bodoch stručným úvodom do japonskej gramatiky, ktorý môže byť pre začiatočníkov užitočný.

Japonský slovosled
V slovenskej vete sú slová väčšinou umiestnená takto: podmet, sloveso, predmet. Napr.: Chlapec píše list. Chlapec je podmet, píše je sloveso a list je podmet.
V japonských vetách však sú slová umiestnená väčšinou takto: podmet, predmet, sloveso ("Chlapec list píše.") Ex: Kore wa pen desu. Kore (to) je podmet, Desu (je) je sloveso, a pen je predmet. (Použitie slovíčka wa je vysvetlené ďalej)
Obyčajne si môžu začiatočníci osvojiť poriadok slov vo vete v tvare: Predmet hovoru / Čas podmet, miesto, sloveso.

Hiragana a Katakana

27. listopadu 2012 v 14:37 | Lilana

Hiragana

Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Dnešné použitie hiragany
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
* súkromné listy
* furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
* okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).

Japončina

25. listopadu 2012 v 15:06 | Lilana
Slovník ( zakladné slovička)
_______________________________________________________________________________________________________________

Niekoľko dôvodov, ktoré vás možno presvedčí, že to stojí za to:

-zaujíma vás kultúra Japonska
-chcete ovládať jazyk jednej z najperspektívnejších krajín modernej civilizácie
-ste fanúšikovia Manga alebo Anime alebo japonskej kinematografie vôbec
-chcete sa dohovoriť rodným jazykom 127 miliónov ľudí
-chcete poznať svoj ​​vlastný jazyk a jazykovú rodinu a jej špecifiká v porovnaní s niečím úplne iným
-baví vás proste sa učiť niečo nové
-chcete hovoriť tak, aby vám doma nikto Nerozumel :-)
-chcete hovoriť s niekým cudzím, kto by vám rozumel :-)

Uniforma v japonských školách

11. listopadu 2012 v 20:01 | Lilana

Vzdelávací systém je v Japonsku rozdelený tak, že dieťa strávi dva-tri roky v predškolskom zariadení, potom šesť rokov navštevuje základnú školu (vo veku od 7 do 12 rokov), tri roky trvá nižšia stredná škola (13-15 rokov), tri roky vyššia stredná škola (16-18 rokov), štyri roky bakalárske štúdium na vysokej škole, ďalšie dva roky štúdia získanie magisterského titulu.

Uniformy sú povinné na všetkých základných a nižších stredných školách, vo väčšine detských škôlok aj vyšších stredných školách. Každá škola má predpísané iné uniformy a študent ich musí nosiť každý deň.
Jeden typ školských uniforiem sa podobá na oblečenie americkej školskej mládeže (tmavomodré sako, na ňom znak školy, kravata, nohavice, sukňa), videl som podobné aj v jednej škole v bratislavskej Petržalke. Druhým typom je tradičná uniforma s námorníckymi prvkami (pochádza z Británie a prevzali sme ju v roku 1921). Dievčatá nosia sukňu, uniforma pre chlapcov vychádza z oficiálnej vojenskej uniformy éry Mejdži (1868-1912).

Žiaci sa sťažujú, že golier na kabátci je príliš tesný, ale rozopnúť si gombík je prísne zakázané. Všetky predpisy o správnom nosení uniformy obsahovala podrobná brožúra. Od nosenia ponožiek cez farby, čísla, použitý materiál. Sukňa mala prísne stanovenú dĺžku päť centimetrov pod kolená. Rovnako boli predpísané topánky, veľkosť školskej aktovky, dĺžka a farba vlasov, nechýbala kapitolka o kozmetike a nosení šperkov. Ak študenti reguly porušili, žiaci sa veľmi báli kontroly dĺžky vlasov. Jeden žiak mal ofinu, až mu vlasy zakrývali oči. Učiteľ ho vzal na balkón a na výstrahu mu pred všetkými ostrihal polovicu hlavy. Jedna spolužiačka sa narodila s kučeravými vlasmi, ale učiteľ jej neveril, až kým nepriniesla do školy fotografie z detstva a list od matky, ktorá potvrdila ich pravosť. Alebo iné dievča, ktoré malo vlasy prirodzene hnedé, upodozrieval učiteľ z farbenia. Nakoniec si ich sama radšej naozaj zafarbila na čierno, aby nevyčnievala z radu a predišla trestom.

Prečo boli učitelia takí prísni? Tvrdili, že ak je niekto schopný porušiť takéto jednoduché predpisy, môže neskôr porušiť aj zákon.

V súčasnosti je to už v Japonsku trochu voľnejšie, ale čudné a bezdôvodné regulácie celkom nevymizli. V týchto dňoch sa objavila v japonských novinách kauza istého slávneho bejzbalového hráča. Bývalý majiteľ firmy sa pred novinármi kriticky vyjadril na adresu jeho náušnice v uchu. Podľa spomínaného kritika vzniká obava, že ho budú ostatní hráči nasledovať. Prečo sú japonskí učitelia takí prísni? Boja sa, že keby zrazu prestali byť povinné rovnošaty, všetkým chlapcom by popadali ich moderné hiphopové podkasané nohavice. A myslím si, že by to bolo užitočné. Nech im spadnú. Pri výchove a vzdelávaní je dôležitejšie veriť v individualitu, než len regulovať, vydávať príkazy, zákazy a nariadenia.



Grafika

11. listopadu 2012 v 15:57 | Lilana

Na objednáku

Layout
Icon or avatar
Visitcard
_______________________________________________________________________

Volná Grafika

Rozvrh hodín
Kalendár
Layout
Ostatné

Pár veci o mne

11. listopadu 2012 v 15:51 | Lilana
Volám sa Lýdia Pinterová žijem v Pezinku ( to je pri Bratislave).
Mám 18 rokov a som narodena 4.4. 1995.
Žijem s rodičmi a zo sestrou v jednom byte. Zo sestrou sa delím o izbu a aj o notebook.
Chodím na SOŠ na Pántoch to je na začiatku Rače a som pracovník v cestovnom ruchu.
Mam ešte malého psíka Yorksira Pheobe a má 4 roky, dostala som ju na vianoce a je velice šikovná a výdrži dlho dlhooooo behať za loptičkou.
Zo sestrou sme začali pozerať anime zhruba keď som mala 11 rokov.
Už som mala par blogov ale tento si určíte nechám veľmi dlho. Mojim veľkým snom je isť do Japonska.
Pred nedávnom som sa začala učiť japončinu ale to len tak trošku pre vlastné potešenie.
To je tak z mala o mne zatiaľ vám ďakujem za návštevnosť.

A toto male dievčatko je moja sestranička ma za chvilku 3 roky.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Volám sa Patrícia Trajdová bývam v Pezinku [Tom istom meste]..
Mám 18 rokov a som narodená 15.12.1994
Bývam s rodičmi a mojou sestrou v bytovke na prvom poschodí ... Čiže všetok prach nám ide do bytu xD Chodím ešte do školy a učím sa za kaderníčku ... Pravdepodobne to budem robiť už na vždy pokiaľ ma nepadne nejaká hovadina xD
Veľmi rada píšem Denníček a sem tam sa vžijem do poviedky a neviem prestať ^______^ Mojé záľuby sú Anime, volejbal a kamarátky.... Samozrejme všetko má čas ^^
Mojím snom je ísť do Japonska a popozerať si pamiatky, hory a podobne
No nebudem veľmi písať už o sebe na začiatok stačí. Budem sa na vás vždy tešiť a vždy s úsmevom ^______^